Raz sa ma môj švagor (zatiaľ bezdetný) opýtal, čo tak robievam cez deň, či mám čas si niekedy aj oddýchnuť, zastaviť sa, že čo mi tak z celého dňa zaberá najviac času… Zistila som, že som mu ani nevedela odpovedať, nevedela som, čo také robím. Prečo mám niekedy chuť „vypadnúť“ z domu a byť chvíľu sama. A tak som sa rozhodla zaznamenať jeden môj deň, aby som aj ja zistila, ako ten čas trávim. Ale spomenula som si na tento nápad až na obed, a tak som začala zaznamenávať…

13:10 – idem piecť wafle, na ktoré mi cesto pripravila Deborka, popritom si idem upratať pracovňu

13.30 – zobudil sa Miško. Popri pečení waflí ho prebaľujem, nachystám kašičku a sebe kávu. Berenika ho kŕmi, ja obsluhujem malé dievčatá s waflami a stále ich pečiem (každé 3 minúty ich treba vyberať)

13.45 – vypla som wafle a dokrmujem Miška, lebo nechce od Bereniky. Popritom pijem kávu a tiež si dávam wafle.

13.50 – je priaznivá situácia, každé dieťa sa nejako hrá, idem hačkovať… teraz robím háčkovanú pelerínku a na ňu som urobila takú šnúrku s dvoma bambuľkami (brmbolcami) na koncoch. Aj som ju stihla napojiť na pelerínku.

14:10 – robím si nejaké fotky na moju web stránku, Miško začína plakať, tak si ho beriem na ruky

14.15 – prišla sestra Alžbeta, berie si Miška, sedíme, rozprávame sa a hráme s Miškom. Deborka nás počúva a nasáva všetko, o čom si povieme..

14:55 – 15:15 – prechádzka vonku s Miškom (snáď zaspí, lebo si pretieral očká – pozn.Majo šmráľa očká :-). Alžbet ide so mnou, môžeme sa aspoň porozprávať bez toho, aby nás Debi počúvala. Miško nespí.

15:20 –  púšťam sa do kuchyne a zase pečiem wafle.

15:45 – odbieham do technickej, dávam prať do práčky, kuchyňa ešte stále nie je uprataná (umývanie plechov a hrncov po víkende). Wafle mi skoro zhoreli… ešteže mám Filipa, ktorý ich stihol vybrať, kým som v technickej.. Kým dávam prať, Ester sa rozhodne preskakovať Miška ako Jánošík vatru. Samozrejme, čo sa v takej situácii môže stať? Jasné, kopla Miška (bolo to našťastie len slabé kopnutie), ale Filip zakročil a Ester s plačom vybehne hore do izby. Sama sa čudujem, čo všetko sa stihne za 5 minút udiať…

15:50 – Miškovi dávam papať mliečko a radšej vypnem waflovač. Tamarka sa ma 10x pýta, či môže nakŕmiť rybičky, ja jej môžem 10x vysvetľovať, že už papali, nepomáha. Tak jej to dovolím s nádejou, že prežijú..

15.55 – Miško sa napapal, a hneď mi pogrcal tričko, ktoré som si prezliekla pred 10 minútami, aby som staré hodila do práčky. Idem sa prezliecť.

16:00 – Filip ide s Miškom von, aby ho uspal, snáď teraz zaspí. Zaspal. Tamarka si chce lakovať nechty hneď a zaraz, radšej jej ich nalakujem skôr, než mi to zas 10x bude opakovať. Prišla dolu Ester a ja ju ubezpečujem, že je všetko OK.

16:10 – pokračujem v pečení waflí a upratovaní kuchyne.

16:15 – Tamarka príde za mnou s jednou bambuľkou v ruke, ktorú som mala pred tým už pripevnenú k pelerínke. Pozriem na pelerínku, pri nej nožničky a došlo mi, že ju odstrihla, aby mi ju doniesla do kuchyne, že aj ona také brmbolce chce robiť. V tej chvíli som nevedela, či sa mám smiať, či plakať. Po ruke som mala utierku, do ktorej som si aspoň mohla zakričať. Tamarka, vidiac ma, pochopila, že to prepískla a radšej ubzikla preč. Ešte pred tým mi stihla povedať: „Tak pardon“.

16.30 – kuchyňa je uprataná, wafle konečne upečené. Rozumej, že cesto na wafle je tvorené z 1 l mlieka, čo je cca 2 kg hustého cesta. Vypínam waflovač, kontrolujem rybičky, či všetko požrali, čo im Tamarka dala, píšem tieto riadky…

16:45 – idem skúsiť opraviť bambuľku so šnúrkou, zapájam Tamarku, keď tak veľmi chcela. Pozerám, že budem musieť šnúrku s oboma bambuľkami urobiť znova..

16.48 – Miško sa zobudil, bambuľky budú musieť počkať. Pozeráme spolu na rybičky a na Esterku, ako si kreslí.

17:05 – Majo prichádza domov z práce, idem háčkovať!!!